Ubytovanie Vitanová ubytovanie Vitanová ubytovanie Penzión CampinoVitanová NocľahySłowacja Termy Chocholowskie
www.penzion-campino.sk kontakty
[SK] [EN] [DE] [ES] [PL]

Okolie a turistika

2. Turistika

Babia hora

Obrazok (po poľsky Babia Góra) je vrch na Orave na slovensko-poľských hraniciach dosahujúci výšku 1 725 m n. m.

Nachádza sa v CHKO Horná Orava a v Babiogorskom Parku Narodowom na poľskej strane. Je najvyšším vrchom Beskýd. Jej masív má tvar písmena „V“ a pozostáva z vrcholov Malej Babej hory, Babej hory (Diablak), ktorými prechádza poľsko-slovenská hranica a považuje sa za najsevernejší bod Slovenska.

V období komunizmu bola na vrchole Babej hory umiestnená pamätná tabuľa, ktorá mala pripomínať údajný výstup Vladimíra Lenina z roku 1912. V 90. rokoch bola tabuľa demontovaná a roku 1996 nahradená pamätnou tabuľou na viaceré výstupy pápeža Jána Pavla II., ktorý na vrch viackrát vyšiel ešte ako krakovský arcibiskup.

Obrazok PL: Babia Góra (słow. Babia hora, węg. Babia gura, niem. Teufelspitze czyli Góra diabła) – masyw górski leżący w Paśmie Babiogórskim Beskidu Żywieckiego (według słowackiej terminologii jest to Beskid Orawski – Oravské Beskydy) w Beskidach Zachodnich, osiągający wysokość 1725 m n.p.m. Jest to najwyższy szczyt całych Beskidów Zachodnich, najwyższy po Tatrach szczyt w Polsce i drugi, po Śnieżce, pod względem wybitności. Zaliczany jest do Korony Gór Polski.

W 1954 roku w masywie Babiej Góry (wraz ze szczytem Diablak) utworzono Babiogórski Park Narodowy. W uznaniu niezwykłych walorów przyrodniczych Babiogórski Park Narodowy został wpisany w 1977 roku przez UNESCO na listę światowych rezerwatów biosfery.


ENG: Babia Góra ['babja 'gura] (in Polish), or Babia hora (in Slovak), literally Old Wives' or Witches' Mountain, is a massif situated on the border between Poland and Slovakia in the Western Beskidy Mountains. The name is also applied to the culmination of the massif, Diablak ("Devil's Peak"), which is also the highest peak of this part of the Carpathian Mountains, at 1,725 metres (5,660 ft) above sea level.

Obrazok Tourism in the region of Babia Góra is quite a recent phenomenon. The first tourists in the 19th century were mainly intellectuals from nearby Cracow. Since then the village of Zawoja has developed into an important mountain resort. However, skiing facilities are very restricted due to the protected status of the area.

Although generally relatively easy to climb, Babia Góra can be reached by a more difficult yellow route called Perć Akademików (Academics' Path). It was marked out by university scholars to examine the mountain's unique flora. Today, despite (or perhaps because of) steep climbs, chains and metal steps fixed to the rocks along sections of the trail, it is very popular with tourists


DE: Babia Góra (polnisch) oder Babia hora (slowakisch, auf deutsch etwa Hexen-Berg, Teufelspitze, oberschlesisch Babjo Gůra) ist ein Berg an der polnisch-slowakischen Grenze in den Beskiden. Mit einer Höhe von 1.725 m n.p.m. ist er der höchste Berg der Beskiden.

Der Berg liegt auf der slowakischen Seite im Naturschutzgebiet Horná Orava und auf der polnischen Seite im Nationalpark Babia Góra. Die Wasserscheide zwischen dem Schwarzen Meer (Donau) und der Ostsee (Weichsel) verläuft über den Berg.

46km Kvačianska, prosiecka dolina a oblazy

Obrazok Prosiecka dolina pretína vápencové Chočské vrchy od severu na juh. Vyúsťuje v blízkosti podhorskej dedinky Prosiek a začína na horských lúkách Svoradu. Na dĺžke 3,5 km je tu sústredené veľké množstvo prírodných krás: vysoké skalné steny, veže neobvyklých tvarov, zaujímavá horská fauna a flóra, vodopády a bohaté druhy lesných porastov. Patrí medzi najnavštevovanejšie doliny Slovenska. Je vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu (dnes Národná prírodná rezervácia) a vedie ňou náučný chodník z Prosieka cez Svorad, Veľké Borové a kaňon Borovianky do Kvačianskej doliny.

Kvačianska dolina

Obrazok Národná prírodná rezervácia má charakter skalnej tiesňavy o dĺžke 2,5 km po Oblazy, kde sa dolina rozdeľuje na Hutianku a Borovianku, do ktorej ústi tiesňava Ráztoka s vodopádom. Dolinou prechádza bývala štátna cesta miestami vysoko nad korytom potoka, ktorý vytvára v tiesňavách množstvo kaskád a vodopádov. Dolinou vedie náučný chodník, ktorý nás dovedie do podhorskej dedinky Kvačany.

Kvačianska dolina spolu s Prosieckou dolinou tvorí dvojicu krásnych a veľmi navštevovaných dolín v masíve Chočských vrchov. Svahy doliny sú okrem brál a skalných stien pokryté lesmi, ktoré pre svoju nedostupnosť neboli nikdy intenzívnejšie hospodársky využívané. Pre svoju zachovalosť a jedinečnosť Kvačianska dolina bola vyhlásená roku 1967 za štátnu prírodnú rezerváciu (dnes Národná prírodná rezervácia).

Miesto OBLAZY je známe vďaka mlynom. Zo sútoku troch potokov Borovianky, Ráztočianky a Hutianky vzniká rieka Kvačianka, ktorá tu má dostatočný prietok vody. Zachované sú dva z pôvodných troch mlynov. Horný "Gajdošovský" pri ceste a dolný "Brunčiakovský" za potokom. Mlyny sú zaradené medzi kultúrno-technícké pamiatky.

Obrazok V roku 1944 však ustupujúci fašisti krčmu podpálili a dnes nájdeme sotva jej základy. Mlyny postupne chradli a tesne pred ich úplným zničením ich v roku 1980 zachránili pamiatkári. Dnes sú už úplne zrekonštruované a tak si môžu návštevníci na vlastné oči pozrieť mlynské zariadenie,pílu ale aj napríklad technológiu mletia múky starodávnym spôsobom. Po príchode na toto čarovné miesto vás privítajú dobrovoľníci, ktorí sa tu každoročne striedajú. Obidva objekty – horný aj dolný mlyn – sú otvorené a návštevník si ich môže prezrieť aj zvnútra. Mlyny sú súčasťou náučného chodníka Prosiecka a Kvačianska dolina. Pokračovať z nich môžeme Kvačianskou dolinou do Kvačian, dolinou Borovianka na Veľké Borové

ENG: The Prosiek Canyon intersects the limestone Choč Hills from the north to the south. It begins not far from a little village Prosiek lying below the mountain and ends on mountain meadows of Svorad peak. A great number of beauty spots are concentrated on the length of 3,5 km: high rock, walls, unusual shaped towers, interesting mountain flora and fauna, as well as plentiful kinds of forest growth. This is why it ranks among Slovakia's most visited canyons. Together with Kvačany Canyon belongs to slovak national park. An educational hiking trail will take you from Prosiek trough Svorad and Velké Borové to the Kvačianska Canyon.

Obrazok The national protected area called Kvačany Canyon is natural narrow passage formed with rocks and cliffs. It's about 2 miles long, till Oblazy area. The canyon is from this point divided into Hutianka part and Borovianka part (names of the streams). There is a road going high above the stream all along the canyon.

Kvačany Canyon belongs to beautiful and very popular canyons in the Choč Hills massif, together with Prosiek Canyon nearby. Slopes in the Kvačany Canyon are covered with rocks and stonewalls as well as with forests. The trees were never mined because of their inaccessibility. That's why nature in here is well preserved and unique. In 1967 Kvačany Canyon was claimed by Slovak government as a national park.

The OBLAZY point is a place well known thank original wooden watermills. Three little streams (Borovianka, Hutianka a Ráztočianka) are meeting, creating Kvačianka with enough water for two watermills. Upper "Gajdošovský" and lower one "Brunčiakovský". Their technology is still functional. Nowadays Oblazy belongs to Slovaks culture and technical memories.

7 km Bobrovec

Obrazok Bobrovec (1 658 m n. m.) je hraničný vrch v severnej časti Západných Tatier. Z vrcholu je krásny výhľad na Západne Tatry.

7 km Juraňová dolina

Obrazok Chránené územie: TANAP, NPR Juráňova dolina
Geomorfologický celok: Tatry
Okres: Tvrdošín
Východisko - prístup: Oravice, NCH je súčasť značeného turistického chodníka
Zaujímavosti NCH: výrazný kaňon doliny zarezanej do druhohorných vápencov a dolomitov, obrie hrnce na dne Juráňovho potoka, v tiesňave zvyšky drevených mostových trámov

23 km Roháče

Obrazok Roháče je pomenovanie horského masívu Západných Tatier. Roháčom kraľujú mohutné končiare Ostrého Roháča a Plačlivého, Volovca, Rákoňa, Troch kôp, Baníkova, Skriniarok, Salatína, Brestovej, ktoré tvoria typickú vysokohorskú skupinu s dokonale vyvinutými glaciálnymi formami. Ich najvyššie štíty vytvárajú nerozlučnú dvojicu štíhlych skalnatých vrchov, ktoré sa podobajú dvom čertovým rohom a azda aj preto dostali toto výstižné pomenovanie. Pre vysokohorských turistov je hlbokým zážitkom prechod hlavného herbeňa Roháčov. Z vrcholov sú jedinečné pohľady do dolín a na okolité pohoria : Vysoké Tatry, poľské Západné Tatry, Gorce, Nízke Tatry, Slovenské Beskydy, Oravskú Maguru, Malú Fatru a Chočské pohorie. Turistická trasa hlavným hrebeňom Roháčov sa neodporúča turistom, ktorí majú strach z výšok. Je exponovaná a na viacerých miestach opatrená reťazami.

PL: Rohacze (słow. Rohače) – dwa wybitne, skaliste szczyty w grani głównej Tatr Zachodnich, położone ponad dolinami: Smutną, Żarską i Jamnicką. Swoim wyglądem bardziej przypominają szczyty Tatr Wysokich niż Tatr Zachodnich.

Obrazok Wyższy z Rohaczy jest Rohacz Płaczliwy, który ma wysokość 2125 m n.p.m. Niższy – Rohacz Ostry – ma 2088 m n.p.m. Rozdzielone są Rohacką Przełęczą (1955 m). W północnym kierunku do Doliny Smutnej opadają bardzo stromymi ścianami o względnej wysokości 200-250 m. Od Rohacza Płaczliwego odbiega w południowym kierunku boczny grzbiet, który poprzez Żarską Przełęcz łączy się z Barańcem.

Według niektórych topografów nazwą Rohacze określane jest całe pasmo górskie od Rohacza Ostrego aż po Zuberski Wierch, obejmujące takie szczyty, jak: Zuberski Wierch, Mała Brestowa, Brestowa, Salatyński Wierch, Mały Salatyn, Spalona Kopa, Pachola, Banówka, Hruba Kopa, Trzy Kopy, Rohacz Płaczliwy, Rohacz Ostry.

Osobitá

Obrazok geomorfologická časť Západných Tatier vrch (1 687,2 m n. m.) v Západných Tatrách,

Jaskyne

65km Demänovská ľadová jaskyňa

Obrazok Obrazok Nachádza sa vo vstupnej časti Demänovskej doliny a zahŕňa najdlhšie známe časti podzemnej sústavy Demänovských jaskýň. Vytvorila sa v sivomodrých (guttensteinských) vápencoch stredného triasu v štyroch pod sebou sa tiahnucích poschodiach. Na jej vytváraní sa v najväčšej miere zúčastnila podzemná riečka Demänovka, čoho dôkazom sú oválne tvary jaskynných chodieb so zvyškami žulových štrkov. Jaskyňa má tri povrchové otvory, rozložené vedľa seba na tej istej úrovni v západnom svahu vápencového brala Bašta nad Kamennou chatou. Z nich vstupný otvor leží vo výške 740 m, teda 90 m nad terajším tokom Demänovky. Horné poschodia sú bez ľadu so zvetranou kvapľovou výzdobou, len najnižšie je v prednej časti zaľadnené.

Od vchodu návštevníci zostupujú do nižšieho poschodia - do Medvedej chodby a odtiaľ do Belovho a Halašovho dómu, do Čiernej galérie a z Dómu pagot sa vracajú späť. Na spiatočnej ceste si prehliadnu zaľadnené časti Kmeťovho a Veľkého dómu, kde teplota ani v lete nevystúpi na 0 °C, a z neho serpentínovým chodníkom cez nový východ sa dostanú na povrch. Celková dĺžka jaskyne je 1,7 km, z čoho sa sprístupnilo len 540 m.

65 km Demänovská jaskyňa slobody

Obrazok Obrazok Nachádza sa v Demänovskej doline a je najkrajšou jaskyňou rozsiahlej sústavy Demänovských jaskýň na severnej strane Nízkych Tatier. Vytvorila sa v sivomodrých (guttensteinských) vápencoch stredného triasu v šiestich poschodiach.

Najnižším poschodím preteká riečka Demänovka, ponárajúca sa v ponoroch na Lúčkach. Na povrch znova vyviera v mohutnej krasovej vyvieračke - Vyvieranie, pri ústí bočnej dolinky rovnakého mena. Demänovská jaskyňa slobody vyniká množstvom a pestrosťou kvapľových útvarov každého druhu. Popri bielych kvapľoch sa tu vyskytujú kvaple sfarbené do žlta, ružova, červena, ba až fialova (od zlúčenín železa). Miestami sa objavuje aj sivé, tmavozelené až čierne sfarbenie, od zlúčenín mangánu. Na dne sa nachádzajú sintrové jazierka s rôznymi kvapľovými formami (Zlaté, Koralové, Leknové, Perlové, Hroznové jazierko). Raritou jaskyne sú jaskynné perly podoby hrachových guľôčok vo Veľkom dóme, inovaťové stalaktity a Kamenné slnko v Klenotnici, ďalej leknové jazierka s rokokovými bábikami v Ružovom dóme. Všetky kvapľové útvary sú v štádiu rastu, sú živé, s vysokým leskom, čo v ostatných jakyniach býva zriedkavosťou. Preto je jaskyňa hojne vyhľadávaná nielen našimi, ale aj zahraničnými návštevníkmi

90 km Bystriaňska jaskyňa

Obrazok Obrazok Nachádza sa v ponornej zóne Bystriansko-valaštianskeho krasu v Bystrianskom podhorí Horehronského podolia, na južnom okraji obce Bystrá neďaleko rekreačného strediska Tále na južnej strane Nízkych Tatier. Vchod do jaskyne na úpätí severozápadného svahu Chodorového vrchu je v nadmorskej výške 565 m.Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých vápencoch chočského príkrovu s vložkami rohovcov. Striedajú sa v nich i polohy svetlosivých dolomitov. Smer jaskynných chodieb je výrazne predurčený strmými tektonickými poruchami.Jaskyňa dosahuje dĺžku vyše 2600 m a vertikálne rozpätie 92 m. V závislosti od zahlbovania dna doliny ju vo viacerých vývojových štádiách vytvorili ponorné vody Bystrianky pritekajúce na krasové územie z južných svahov Nízkych Tatier. Najstaršie je meandrovité riečisko v Starej jaskyni, ktorej vchod je 70 m nad terajším tokom Bystrianky. V súčasnosti ponorný vodný tok preteká najnižšími a najmladšími časťami Novej jaskyne, ktoré ležia 14 m nižšie ako 160 m vzdialený ponor Bystrianky pred jaskyňou. Vodný tok sa objavuje aj na dne neďalekého Bystrianskeho závrtu, ktorého priepasťovité podzemné priestory dosahujú dĺžku vyše 650 m a hĺbku 165 m. Vyvieračky vo Valaskej sú od ponorov vzdialené 3300 m pri výškovom rozdiele vyše 70 m.Hlavné priestory Novej jaskyne predstavujú zväčša úzke a vysoké puklinové chodby rozšírené koróziou a eróziou vodného toku. Kratšie oválne chodby sú prevažne predurčené medzivrstevnými plochami hornín a miestami prepájajú puklinové chodby.

Penzión Campino - Horná Orava